Jahňací štít

 

Jahňací štít sa nachádza v najvýchodnejšej časti Vysokých Tatier.

Vrchol štítu ponúka výhľad na Vysoké aj Belianske Tatry.

Na Jahňací štít možno vystúpiť turistickým chodníkom vybudovaným tesne pred prvou svetovou vojnou. Jeho stavitelia zhruba dodržali trasu prvého známeho úspešného výstupu Roberta Townsona (1793). 

Chodník od chaty pri Zelenom plese prekonáva strmý prah visutej Červenej doliny. Prístup do Kolového priechodu na hlavnom hrebeni uľahčujú reťaze. 

Na vrchole Jahňacieho štítu sa putovanie po stopách Roberta Townsona končí. Jeho sprievodca zvolil zostupovú trasu vedúcu opačnou stranou , severovýchodným hrebeňom do Kopského sedla. Dnes turisti túto možnosť nemajú a z vrcholu sa musia vrátiť späť rovnakou cestou. 

V zime je Jahňací štít nedostupný. 

- cesta na Jahňací štít

Malý Kežmarský štít (2513)

Najvyššia Tatranská stena 

Kolmá severná stena Malého Kežmarského štítu - je najvyššia v celých Tatrách. Meria 900m. 

Stena má tvar veľkého trojuholníka predeleného šikmým sutinovým pásom nazývaným Nemecký rebrík. 

Je v nej vyše 100 horolezeckých ciest, vrátane extrémne náročných. Prvovýstup severnou stenou sa v auguste 1912 podaril Kežmarčanovi Júliusovi Andrejovi Heftymu a Gyulovi Komarnickému, historicky najznámejšiemu maďarskému horolezcovi s poľskými koreňmi. Vyše polstoročia obávanú stenu nik nezliezol priamou cestou, tzv. diretissimou.

Slavkovský štít

Masív Slavkovského štítu je najviac vysunutý k okraju Tatier. Vzdialenosť medzi vrcholom a úpätím pohoria je 3 kilometre. Turistický chodník vedie po trase prvého známeho výstupu (1664) pod vedením Juraja Buchholtza staršieho. 

Na mieste, kde chodník dosiahne hranu rázsochy, sa nachádza Slavkovská vyhliadka s výhľadom na Studené doliny a masív Slavkovského štítu. 

- výhľad z chodníka 

Zbojnícka chata

 Zbojnícka chata (Veľká Studená dolina)

Prvým známym turistom vo Veľkej Studenej doline bol veľkolomnický statkár Gregor Berzeviczy.
Do Veľkej Studenej doliny usporiadal v lete 1800 vychádzku, ktorá mala vyše 20 účastníkov sprevádzaných zástupom lomnických nosičov.
V roku 1907 sa uvažuje o potrebe vhodnej turistickej základne vo Veľkej Studenej doline.
Pre výstavbu poľovníckej chaty vybrali miesto na Zbojníckej pláni (pri Sesterskom plese 1960 m n. m.)
Bola to jednoduchá stavba z kameňa a s mierne zošikmenou strechou.
Chatku mohli používať aj turisti. Návštevnosti napomohlo sprístupnenie Hrebienka pozemnou lanovkou (1908) a vybudovanie turistického chodníka po Prielom.
Chatu do roku 1933 označovali lovecká chata alebo podľa polohy útulňa nad Dlhým plesom.
Chata bývala v zimných mesiacoch uzavretá. Múry boli podchladené  a cez netesnosti prenikal studený vietor a sneh.
Peter Tomčík po prebdenej noci údajne prehlásil, že bývanie v tejto chate je vhodné len pre zbojníkov. Pri spiatočnej ceste z Veľkej Studenej doliny pripevnili na strom pri chate Kamzík smerník s nápisom Zbojnícka chata.